Tiene Šedých eminencií (2)
Finančný a ekonomický kolaps koncom 20st. v Rusku mal nedozerne následky pre život obyčajných ľudí. Životné úspory sa zo dňa na deň stratili a nastalo zúfalstvo. Hoci medzinárodná finančná pomoc bola na ceste, do cieľa nikdy nedošla. Avšak kde sa jedni trápia, iní hodujú. Spôsob zarábania a získavania financií typický pre postkomunistické krajiny je pre mnohých „vyvolených jedincov“ stále aktuálny. Len forma sa mení, avšak podstata zostáva. Zákony v takomto prípade sú jalové.
Finančná pohroma sa v Rusku začala v auguste 1998. Milióny obyčajných ľudí, ktorí mali svoje úspory v ruských bankách zostali bez peňazí. Platobné karty a ATM automaty prestali fungovať. Desiatky bánk prestali operovať a z trhu sa jednoducho stratili. Milióny dôchodcov, ktorým vyplácanie dôchodkov bolo na mesiace pozastavené, boli na tom katastrofálne.
Keď sa v marci 1999 finančná búrka ako tak utíšila, rubeľ stratil 75% svojej hodnoty. Devastácia ruskej ekonomiky bola horšia ako v prípade Veľkej depresie v USA začiatkom minulého storočia. Počas šiestich mesiacov sa ruská ekonomika prepadla o dve tretiny. HDP poklesol zo US$422 miliárd v 1997 na US$132 mld. koncom 1998. Ruský akciový trh sa prepadol o 90% a nezamestnanosť dosiahla 11,7 milióna tzn. 7,7% celkovej populácie.
Kolaps ekonomiky a finančného systému znášali obyčajní ľudia veľmi ťažko – nastal hlad, zvýšil sa alkoholizmus... Počet obyvateľstva klesol zo 160 miliónov (odhad z r. 1991) na 145 mil. Podľa HIP sa priemerný vek u mužov skrátil na 48 rokov! 41% populácie prežívalo z US$500/rok!
Pôžička od MMF na oživenie ekonomiky z roku 1995/96 v výške US$10mld. bola vyčerpaná. Peniaze smerovali (nie náhodne) do rúk cudzincom, špekulantom a ruskej CB. Nová finančná injekcia bola nevyhnutná.
A tak v roku 1998 bola pre Rusko vytvorená nová pôžička MMF vo výške US$4,8mld. Celá suma mala byť transferovaná do ruskej centrálnej banky (RCB). Tam sa avšak nikdy nedostala. Namiesto toho peniaze boli poukázané na účet v Republic National Bank of New York. Následne časť sumy vo výške US$2,35mld. bola transferovaná na účet firmy v Bank of Sydney – BOS (banka nemala nič spoločné s Austráliou a ako off-shore prvok fungovala od septembra 1998 do augusta 1998). Mesiac po tom, čo časť peňazí boli do nej vložené banka sa zavrela resp. prestala fungovať. Žiadne podozrenia, žiadne trestné oznámenia, žiadna investigácia. Jednoducho ticho...
Podozrivé bolo to, že aj Jeľcinova vláda zostala nečinná. Prečo? Veľké medzinárodné peniaze na podporu zdevastovanej ekonomiky sa jednoducho stratili. Medzinárodní investigátori pre oblasť boja proti praniu špinavých peňazí dospeli k zaujímavému zisteniu: peniaze boli transferované na účet firmy v Bank of Sydney, ktorej 25% vlastníkom bola Tatiana Diačenková – mladšia dcéra prezidenta Jeľcina. V podstate malá skupina ľudí vrátane Diačenkovej, Berezovského, Jumaševa a Abramoviča riadila a vládla Rusku.
Investigátori ďalej zistili, že US$2,115 mld. z US$2.35mld. v BOS boli vymenené na anglické libry a transferované do National Westminister Bank, kde sa následne po nich zľahla zem. Žiadne ďalšie stopy.
Ďalšia časť sumy zo US$4,8mld. MMF pôžičky vo výške US$1,4mld. boli poukázane do ženevskej pobočky Bank of New York na účet Russian United Bank – samozrejme vlastníkmi boli Abramovič a Berezovsky (v tej dobe ešte dobrí kamaráti). Ďalej nie je potrebné asi nič viac dodávať!
Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, kde vlastne išli peniaze od MMF. Ani Rusko, ani jeho ekonomika, ani ľudia nemali z toho ani cent. Až na zopár vyvolených jedincov vrátane dcéry najnepopulárnejšieho ruského (možno aj ZSSR) prezidenta. A takýmto „spôsobom“ sa v krajinách „bývalého východného bloku“ rodili a stále rodia novodobí finanční mecenáši resp. oligarchovia.
27.06.2010
"The world is governed by very different personages from what is imagined by those who are not behind the scenes." Benjamin Disraeli, former British Prime Minister
"“World events do not occur by accident. They are made to happen...most of them are staged and managed by those who hold the purse strings." Denis Healey, former British Defence Minister."
"Who controls the food supply controls the people; who controls the energy can control whole continents; who controls money can control the world". Henry Kissinger
